Toto stretnutie sa konalo v nedeľu 14. augusta 2011 ráno o 10.30 SELČ a rozhodli sme sa, že do neďalekého Ružomberka vycestujeme vlakom skoro ráno o 8.20. Stretli sme sa len 7dmi na vlakovej stanici v LM, jeden z nás ochorel, ďalší boli na dovolenkách v zahraničí, pracovali alebo sa zabávali na festivaloch. Nevďačný letný termín. V staničnom bufete sme stihli dať slzu zlatistého moku a hor sa do vlaku. Zapratali sme celé kupé, ledva doň vošiel bubon, a tak sme s nádejou dobrého výsledku nabrali smer RK. Do Ružasmradu sme prišli niečo pred deviatou, a keďže sme mali kopu času, tak sme hneď navštívili krčmičku pri štadióne. Vysrebali sme pár pív, pofotili sa, pustili dymovnice. Teta výčapníčka nás hneď spucovala, že sme jej zasmradili celú krčmu, ale brala to s úsmevom a humorom. Ja s Dedom sme šlil po lístky, ktoré sme mali vybavené cez klub, rozdal som chalanom a pomaličky sme sa dopravili k nášmu sektoru. SBS a usporiadateľská služba boli zrazu milí (nie ako po minulé roky), všetko prebiehalo bez komplikácií, a tak sme vyvesili vlajky a čakali na úvodný výkop. Od začiatku sme povbudzovali našich, hra bola vyrovnaná, Lacko Molnárovie bol neustále v permanencii, zlostil sa, kopal do trávnika, iba do klietky ho zavrieť. V 5. minúte sa do nášho sektoru navalilo asi približne 15 Mikulášanov a aspoň robili kulisy. Polčas skončil 0-0, bufet pri sektore žiadny (hanba!), a tak sme museli preskakovať vysoký plot, aby sme sa cez domácich divákov dostali ku okienku s pivom a inými pochutinami. Na začiatku druhého dejstva nastúpil odchovanec nášho klubu Martin Labaška namiesto zraneného Peťa Tomka a ukázal sa najlepším možným spôsobom - gólom. Od radosti sme takmer skočili na trávnik. Hra bola i naďalej vyrovnaná, ku koncu prebrali iniciatívu domáci, ale to im nebolo platné. Konečný hvizd rozhodcu nás priviedol do ošiaľu, hráči prišli na záverečnú ďakovačku, hodili sme dymovnicu a vôbec sa nám nechcelo odísť zo štadióna. Ale vláčik nám šiel späť domov o 13tej, tak sme rýchlo zvesili vlajky, nahádzali všetko do bubna a keďže bol priťažký pre nás, tak sme ho zaniesli do autobusu, ktorým prišli hráči na zápas. Vlak sme stihli akurát-akurát a unavení, ale s perfektným pocitom a výhrou na ihrisku i na tribúnach sme sa vrátili domov. Výjazdu sa zúčastnili: Roger, Siňo, Ricky, Besný pes, Ioio, Dedo, Ixo. Ostatní, ktorí sa nezúčastnili môžu ľutovať. Rodina, robota počká, ale Tatran neodpúšťa. Tatran do toho!!!  Roger